Čo odvial čas... 32. kapitola
Kapitola č. 32: Tvárou v tvár
Dve ženy na seba hľadeli a usmievali sa. Jedna milo, druhá nesmelo. Napokon sa Elein spamätala z prvotného šoku a odpovedala na pozdrav.
"Dobrý deň. Ja som sa len pozerala. Začula som deti a nedalo mi to," klamala a pohľadom zablúdil k deťom.
"Oh, to sa vám ani nedivím. Sú to zlatíčka, ale keď začnú vymýšľať, je to o nervy," priznala Sophia, no úsmev na jej tvári bol rovnako žiarivý a úprimný ako predtým.
"Áno, viem si predstaviť," dala jej El za pravdu. "Táto práca vás musí skutočne baviť. Nie každý má na to povahu a dostatok trpezlivosti."
"Máte pravdu, niekedy je to dosť náročné, ale je to skvelá práca. Vždy som si želala byť učiteľkou a kým vyštudujem vysokú školu, je toto pre mňa viac než dostatočnou náplňou," súhlasila. "Máte deti?" spýtala sa znenazdajky a uprela na Elein svoje veľké čokoládové oči.
"Áno, mám," zarazila sa Elein. "Mám dcéru a starám sa o synovca," prezradila. "Jeho rodičia zomreli, keď bol ešte malý. Teraz sú už obaja dospelí."
"Váš synovec mal šťastie, že ste sa oňho postarali. Moji rodičia zomreli, keď som mala štyri roky a odvtedy som vyrastala v detskom domove," prezradila. Elein spozornela. Dievčina, ako sa zdalo, bola veľmi zhovorčivá a hoci ju vobec nepoznala, prezradila jej niečo zo svojho súkromia. Možno by mohla nenápadne zistiť niečo viac. Napríklad zaviesť rozhovor k tomu, čo si myslí o svojej skutočnej matke. Možno... možno by aspoň vedela, či má nejakú šancu na odpustenie. Sophia jej bola od prvej chvíle viac než sympatická a pri spomienke na to, že to bola jej slobodná voľa, vzdať sa jej, ju opäť zaplavila vlna výčitiek.
Už- už otvárala ústa, že sa na niečo opýta, keď sa ozval detský plač a oči všetkých prítomných sa upreli na dieťa sediace na tráve.
"Prepáčte, budem musieť ísť. Rada som vás spoznala," volala Sophia a bežala k svojmu žiačikovi.
"Čo sa deje, Dominik? Spadol si? No ukáž... je to len odreté, umyjeme kolienko a dáme na to náplasť. Do večera zabudneš, že ťa to bolelo, maličký," tíšila mladá učiteľka asi štvorročného chlapčeka. Elein ju z diaľky pozorovala a počúvala. Musela uznať, že napriek tomu, že svojej dcére nedala domov a svoju lásku, vyrástla z nej milá dievčina, cieľavedomá, ale skromná a obetavá.
"Aj ja som ťa rada spoznala, dievčatko," zašepkala do vetra a keď sa Sophia s chlapcom stratila v budove, vrátila sa k Alanovi.
"Tak ako?" spýtal sa opatrne a pozorne ju sledoval. Elein mlčky hľadela pred seba a bola zjavne rozrušená z ich stretnutia.
"Je... je skvelá," jachtala. To bolo to jediné, čo bola v tej chvíli schopná povedať.
"Hovorila si s ňou? Povedala si jej, kto si?" vyzvedal Alan, sám nervózny z toho, čo sa deje.
"Áno, hovorila som s ňou... hovorili sme... len tak, o ničom. Nevedela, kto som," mumlala stále ešte dosť v šoku.
"Myslím, že by sme mali ísť domov. na dnes toho na teba bolo viac než dosť," navrhol Alan a ona len mlčky prikývla. Mlčali takmer celú cestu a obaja premýšľali nad tým, akou cestou sa k Sophii priblížiť a povedať jej pravdu. A pravdu by mali povedať aj Mathiasovi. Eleinin otec to už vedel a podporoval ju v jej rozhodnutí nájsť ju a priviesť späť do rodiny, ak bude chcieť.
Povedať pravdu ostatným členom rodiny má čas, ale Mathias by to mal vedieť tiež čo najskor.
"Kedy to chceš povedať Mathymu?" spýtal sa Alan a pozrel smerom k jedinému osvetlenému oknu ich domu.
"Najprv chcem hovoriť s ňou. Viem, že by to mal vedieť, ale poviem mu to až potom," odvetila unavene.
"Fajn, tak poďme," zavelil a spoločne vystúpili z auta a vykročili k domu.
Ešte v ten večer napísala Elein list. List, ktorý by konečne mohol zmeniť jej život. Mohol i nemusel.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spomínané vysvetlenie:
Takže, ako ste si isto všimli, akosi sa to na poslednú kapitolu nepodobá, ale je to tak. Skutočne je to posledná kapitola... prvej časti. Keďže ma viacero ľudí presviedča, aby som na tomto príbehu naozaj zamakala, pokúsim sa o to a ktovie, čo z toho vznikne.
V tejto chvíli som sa rozhodla uskutočniť svoje povodné plány. Chcela som napísať jeden príbeh, ale rozdelený na tri časti. Príbeh matky, príbeh dcéry a napokon tretia časť, ich opätovné stretnutie. Takže nebojte, o dokončenie neprídete, niečo končí a iné začína. A ja začínam príbeh s názvom (Ne)šťastné detstvo
Komentáre
Prehľad komentárov
Tak silný moment, a tak pekne zachytený... Síce je to dosť krátke ( :-( ), ale radšej krátke a dobré, než zbytočne dlhé a o ničom.
A ešte poznámka: znovu ťa presviedčať, že máš talent, mi pripadá ako plytvanie slovami. Tak ťa len pochválim za to, že si dala na rady a vyvinieš viac úsilia, čím však tento príbeh dotiahneš do ešte vyššej kvality (a samozrejme kvantity), hodného peknej pevnej väzby a cenovky vo výklade ;-)
...
(Sorcha, 14. 2. 2009 10:56)konečně asi po měsíci a půl mi rodiče vrátily kabel od netu takže můžu znovu číst komentova :). Je to pěný příběh. Už se těšim na další díl
jej to budu
(simka, 13. 2. 2009 19:07)zase napjatá:) když se výsledek dozvím až nakonec:) ale docela mě zajímá jak její dcera žila..
Lucy,
(soraki, 13. 2. 2009 18:21)
nejdříve jsem tě chtěla najít a vlastnoručně "přerazit" za to, že jo to poslední kapitolka - zachránila sis svůj život tím vysvětlením :-D. Strašně moc se těším na další díl. Kéž by to vyšlo knižně! Koupial bych si to a měla tak další sérii vystavenou v obýváku ;-), hned vedle HP :-D I když ty máš teď tolik krásných příběhů, že se Rowla může jít zahrabat :-D
Díky moc za skvělé čtení
nejlepší,
(sevy, 13. 2. 2009 18:21)ale jak pak začneš s novým... tak... já už raději mlčím, zamotávám se do toho.. dnes mám vážně krizi a to ještě ani ne středního věku :o))
tak já se malounko uklidnila
(sevy, 13. 2. 2009 18:20)a hned mi to došlo!!! to tam teď ale nebude alánek :o( ...doufám, že ten její přítel, bude mít charakteristické vlastnosti jako právě náš "borec nakonec" :o))) já už se strašně těším, na "nový" příběh! je mi jasné, že bude ještě lepší než tu ten a třetí část bude až na poslední kapitolu nejlepší!!! ;o)
no to sú mi šoky!!!
(Efka, 13. 2. 2009 17:24)
Ako to, že koniec?! Máš síce šťastie, že bude aj príbeh dcéry, ale... To sa teda načakáme, kým bude ten spoločný!!! A ja si mooooc želám vedieť, ako to dopadne práve s nimi dvoma po tom liste... Teda taký koniec!!! grrrr No, čo už s tebou... :-))))
Už si začínam zvykať aj ja na tie ggrrrronce (nie konce) :-D
paani..
(Tereza, 13. 2. 2009 17:10)to uz je konec? i kdyz nastesti jenom prvni casti :) musim priznat ze se mi ten pribeh moc libil a uz se tesim na zbyvajici casti.. to rozdeleni do tri casti na pribeh matky dcery a spolecny mi prijde jako vynikajici napad.. takze s chuti do toho :)) at ti to psani jde minimalne tak dobre jako doted ;)
Takže tak...
(Kathy, 15. 2. 2009 17:01)