(Ne)šťastné detstvo: 6. kapitola
Kapitola č.6: Nový začiatok
Sophia ležala na posteli a s očami otvorenými dokorán civela na prázdnu stenu pred sebou. Bola v izbe sama. V domove nebolo veľa detí jej veku a tak sa všetci snažili zaistiť aspoň im čo najviac súkromia, ak to len trochu bolo možné. Vďaka tomu mala izbu zatiaľ len sama pre seba, kým nebude potrebné zmeniť to.
Ozvalo sa tiché klopanie na dvere jej izby, no ona ho ignorovala. Nevnímala a nechcela vnímať svet okolo seba, chcela len spať a pokiaľ možno, zabudnúť, že je späť v domove, späť vo svete, kde je odkázaná len sama na seba. Ach ako veľmi to neznášala. Bála sa, že sa opäť stane tým, čím bola, keď odtiaľto pred šiestimi rokmi odchádzala.
Keď sa jej Chloe s Davidom ujali, bola prchká a výbušná, uzavretá do seba a so svojim okolím príliš nevychádzala. Jedinou osobou, pred ktorou sa neskrývala za svoju masku, bola Paula, ktorá v nej stále videla to milé a šťastné dievčatko, ktorým vždy chcela byť. Ale život v domove ju naučil, že svoje túžby a sny musí odsúvať nabok, kým nebude schopná sama ich naplniť. Vo svojom živote sa nemohla spoliehať na nikoho a na nič, dokonca ani na Paulu, ktorá robila všetko pre to, aby zostali priateľkami.
Ako veľmi ľutovala Sophia okamih, keď svoju priateľku zavrhla. Keď zistila, že už sa spolu neuvidia tak často, kopala okolo seba- samozrejme len obrazne, a odháňala od seba všetkých, ktorí jej chceli pomocť. Chvíľu jej trvalo, než si uvedomila, že Paula aj naďalej bude jej oporou, jej strážnym anjelom, nech sa deje čokoľvek. To ich vzťah nakoniec posilnilo a Sophia, to malé dievčatko stratené vo veľkom svete trápenia a krutej reality, malo aspoň jedného človeka, ktorý ju mal úprimne rád.
Už strácala nádej, že ešte niekedy bude mať svoju skutočnú rodinu, mamu a ocka, ktorí by ju milovali takú aká v skutočnosti je, takú, ako chce byť bez toho, aby sa skrývala sama pred sebou i svojim okolím. A vo chvíli, keď sa zdalo všetko stratené, prišli Chleo a David a dali jej všetko, čo potrebovala. Poskytli jej domov, zahrnuli ju láskou a onedlho sa Chloe podarilo opäť v Sophii nájsť to živé dieťa, plné záujmu o svete okolo seba. Odkedy si len matne spomínala na svoje útle detstvo so svojimi rodičmi, boli toto najkrajšie roky jej života. Milovala, keď jej Chloe česala vlasy a zapletala jej vrkoč, aby sa jej v noci nezbíjali a aby ich mala ráno spletené do jemných kučierok, zbožňovala jej tichý a pokojný hlas, ktorým jej čítala rpzprávky na dobrú noc, napriek tomu, že už bola dosť veľká, aby si čítala sama.
Alebo keď spolu plánovali výlety na voľné chvíle, keď sa k nim mal pridať aj David. Oni boli jej skutočnou rodinou a teraz o to všetko prišla. Opäť bola sama.
Klopanie neustávalo, no keď ani tentoraz nereagovala, dvere sa pomaly otvorili a spoza nich vykukla ustaraná hlava jej priateľky.
Paula, ktorá na prosbu riaditeľky Altmanovej hneď prišla, aby utešila svoju malú kamarátku. Potichu vstúpila do izby a zavrela za sebou dvere. Pristúpila k posteli a opatrne sa dotkla jej ramena, aby ju nevystrašila. Bez šance. Len čo sa jej ruka dotkla chvejúcej sa postavy, schúlenej na posteli, Sophia vystrašene nadskočila.
"Pšššt, zlatko. To som len ja," tíšila ju okamžite a ich pohľady sa stretli.
"Paula? Čo tu robíš?" spýtala sa prekvapene mladá dievčina a koncom rukáva si zotierala slzy z tváre.
"Paní Altmanová mi volala. Vraj by si mohla chcieť moju spoločnosť," povedala prosto a natiahla ruku tak, aby Sophii z líca nežne zotrela osamelú slzu.
"Prečo ona?" vzlykla Sophia a plačúc sa hodila Paule okolo krku.
"Ja neviem, princezná. Neviem, prečo ona, ale nesmúť. Chloe by to tak nechcela. Bude tu vždy s nami, vieš? V našich srdciach, dievčatko moje," tíšila ju a sama sa neubránila slzám padajúcim z jej očí. Chloe bola naozaj výnimočná žena a podarilo sa jej so Sophiou to, čo ona nedokázala. Znova v nej zapálila iskierku života a dala jej nádej na lepšiu budúcnosť. Stali sa z nich priateľky.
"Chýba mi, tak veľmi mi chýba," šepla Sophia unavene, keď jej slzy vyschli a ona viac nemohla plakať.
"Ja viem, maličká, ja viem," hladkala ju po vlasoch a uprene ju sledovala.
"Čo bude ďalej? Nechcem už ísť do žiadnej rodiny. To radšej zostanem tu," priznala napokon potichu.
"Už žiadna cudzia rodina, sľubujem. Ak by to inak nešlo, pojdeš k nám a je mi jedno, čo na to riaditeľka hovorí," povedala rozhodne a Sophia sa smutne usmiala.
"Hlavne sa s ňou nehádaj, nechcem prísť aj o teba. Paní Altmanová je fajn, ale ak ide o blaho jej detí, nepozná kompromis," uškrnula sa.
"Svätá pravda, radšej s ňou budeme zadobre. Tak, čo máte v pláne slečna? Okrem výdatného spánku dnes v noci, samozrejme," zatvárila sa vážne.
"Hm, asi by som sa mala niečím zamestnať, aby som prišla na iné myšlienky," zamyslela sa a Paula s ňou úplne súhlasila.
"Tak čo začať s tvojou prípravou na prijímacie skúšky?" navrhla pohotovo.
"Myslíš? Nie je na to ešte skoro?" spýtala sa dievčina pochybovačne.
"Ani omylom. Na doslednú prípravu nikdy nie je príliš skoro. Naozaj chceš byť učiteľkou, ako vravela pani Altmanová?"
"Áno, páčilo sa mi, čo robila Chloe. Chcela by som byť ako ona," povedala zasnene a Paula rozumela jej pocitom, aspoň si to myslela.
"Fajn. Zajtra mám rannú smenu, tak čo keby si po škole zašla do knižnice a našla nejaké staršie príručky s okruhmi na prijímacie skúšky? Videla som nejaké brožúrky so vzorovými testami, skús sa spýtať, určite ti budú vedieť poradiť," navrhla a Sophia to zvažovala.
"Stretneme sa potom u Clauda v cukrárni?" navrhla.
"Jasné, dáme si zmrzlinu a pzrieme sa, na čom bude treba zapracovať," žmurkla na ňu Paula.
"Ďakujem, že si prišla," zamrmlala a hodila sa paule okolo krku. Tá ju chlácholivo hladkala po chrbte a šepkala jej do ucha, ako ju má rada a že ju nikdy nenechá samu.
Na druhý deň Sophia urobila, ako sa s Paulou dohodli. Prvý deň v škole, kam prestúpila do posledného ročníka základnej školy, bol pre ňu náročný hlavne preto, že na ňu mnohí pozerali skrz prsty. Kedysi na to bola zvyknutá, že tak na ňu spolužiaci reagujú, keďže prišla z domova, ale vďaka životu s Chloe a Davidom už tomu nejaký čas nemusela čeliť, a priznajme si na rovinu, návrat k starým, nie práve veselým spomienkam, nebýva vždy ľahký.
Keď konečne zapadla medzi regály mestskej knižnice, vydýchla si, že je konečne sama. Prechádzala od jednej police ku druhej a fascinovane sledovala jednu knihu za druhou. Nežne prstami hladkala knihy, mnohé často ošúchané, no zväčša zachovalé. Milovala knihy, bola náruživá čitateľka a s knihou v ruke dokázala celkom zabudnúť na svet okolo seba.
Načiahla sa za známym dielom Oscara Wildea, Je dôležité mať Filipa, a otvorila knihu na stránke so svojou obľúbenou pasážou. S miernym úsmevom na perách kráčala k časti, kde boli rozložené kreslá, s úmyslom posadiť sa a na chvíľu si čítať. V tom pohrúžení si však nevšimla vysokého tmavovlasého chlapca, ktorý zamyslene stál pred regálom s knihami a premýšľal. Narazila doňho.
"Prepáč!" zamumlala okamžite a začala zo zeme zbierať svoje veci, ktoré sa jej rozsypali po zemi. Na jej prekvapenie, chlapec, do ktorého vrazila, sa k nej zohol a začal jej pomáhať.
"Nie, ty prepáč, bol som zamyslený a stál som ti v ceste," usmial sa tým najrajším úsmevom, aký kedy Sophia videla a čas akoby sa zastavil, keď naňho očarene pozerala.
Komentáre
Prehľad komentárov
... z príbehu začalo prenášať na čitateľov. Lucy, skús niečo akčné (aspoň jednu kapču v reálke) na odľahčenie tých sĺz, lebo sa nám tu ešte vytvorí nejaký odboj alebo výboj abo čo... :-)
Inak fajne pokračovanie, žeby konečne kúsok šťastia? Trošku zaláskovanosti - tak snáď ÁNO.
soraki
(sevy, 19. 4. 2009 23:55)jj... taky jsem si hned vzpomněla na film a myslím, že to bylo slunce seno, ale už mám v těch hláškách slušný bordel... "takový burdel tam maju" (a tohle bylo odkuď?- baroni??):o)))
sevy
(soraki, 19. 4. 2009 15:28)
Už se poprali? - to je hláška z nějakého filmu, ale nemůžu si, za Merlina, vzpomenout z kterého...
...
(Lucy, 18. 4. 2009 20:38)
Baby, do toho!!!
Ale no tak, dosť už o tom, sranda musí byť a ak znamená, že ako učiteľka by som bola magor a že ním bude Sophia, no čo už. Aj títo ľudia na svete zastúpení byť musia, no nie?
V dnešnej dobe máme slobodu prejavu a často písaný prejav má tú nevýhodu, že ten humor sa niekedy nemusí pochopiť tak, ako je myslený. Takže naposledy- sme tu taký malá rodinka a niečo spoločné nás spojuje, tak nerobme dusno a tešme sa z toho, že tu sme
PS: toto si nemožem odpustiť, ale hip hip hurá učiteľom! :-D
...
(sevy, 18. 4. 2009 20:25)
soraki: tady se někdo pere? že bych se zasmála, po dlouhé době :o)
Lucko: dovolila bych si nesouhlasit... prostě tu asi zapůsobil fakt, že bylo kolem půlnoci... a v tomto případě, myslím, že smaj neměl naznačit, že šlo o vtip...
fíha - už se poprali/y?
(soraki, 18. 4. 2009 18:34)
Zlatíčka, to je hezký :-D
Víte, jak to je, někteří lidé jakoby měli své zaměstnání napsané na čele...
třeba můj otec - no ten jako by to tam měl vytetované :-D
je to náhodou docela legrace, paní ředitelka na MŠ mi říká děvčátko, hačni si apod. :-DDD
tak budeme všechny v klidu a pohodě, ju - nohy v teple, znáte to, ne? :-DDD
Tak to ne !!
(Lucka, 18. 4. 2009 14:36)
Sev: vyjadrím sa najprv k tebe.. :) myslím, že Kathy tvoj humor pochopila..a odpovedala taktiež humorom..len nie takým očividným ako ty !! Už len ten smajlík na konci ti to mohol prezradiť ak nie to ostané !! =P
P.S. Ja taktiež nie som vôbec zaujatá tým, že moja mama pracuje už 20 rokov v MŠ !! =D ( humor ak by niekto nepochopil ):P
kathy
(sevy, 17. 4. 2009 0:06)ty jsi vegetariánka? jinak si neumím vysvětlit, že nechápeš humor... ale je to škoda, přicházíš o hodně!
tak moment!
(kathy, 16. 4. 2009 23:47)
Najskôr k Lucke: súhlasím s holkami, že naše chúďa si zaslúži aj trochu romantiky, je v tom najsprávnejšom veku na to, aby jej pomohol práve vzťah...a hoci to skutočne vyznieva klišéovito, mne osobne to vôbec neprekáža ;-)
A teraz k sevy a soraki: len pre vašu informáciu, magor je oficiálna prezývka každého s titulom Mgr., takže sa to nevzťahuje len na učiteľov. To po prvé. Po druhé, nehádžte všetky učiteľky do jedného vreca; zlá skúsenosť s jednou osobou vám nedáva právo odsúdiť celú sociálnu rolu. A po tretie: byť pedagógom nie je zamestnanie, je to povolanie, na ktoré nie každý dospeje; v súčasnosti sa zároveň stáva rizikovým povolaním, v ktorom osoba so slabšími nervami prichádza k mentálnemu postihu zo svojich študentov. Tak poprosím trochu úcty voči povolaniu všetkých učiteliek a učiteľov!
PS: vôbec nie som predpojatá skutočnosťou, že som študentok učiteľského smeru slovenský jazyk&literatúra-dejepis :-D
takže...
(sevy, 16. 4. 2009 11:18)magor se nerovná šílenec... to je veeeelký rozdíl... pak vš profesor a učitel ze základky či střední, není to samé... to si piš! dále, na ženské to učitelsví působí jinak než na chlapa... a nakonec.. alan je alan! ;o))
Sevy:
(Lucy, 16. 4. 2009 11:03)Magor jsem už tak jako tak, co ješte horšího se mi muže stát? :-D A jen tak pro formu: Alan z téhle povídky byl taky učitel- psychológ a ten se mi docela líbil, vám snad ne? To abych si šla prohlídnout staré komenty, zda mi nekde neunil dvousmysl
paní učitelko,
(sevy, 16. 4. 2009 9:15)
když už tak, špatného... :-P a co je na nich teda špatného? asi ta degradace časem, nemoc z povolání,... po letech se z takového normálního člověka, stane tak trochu magor, který posílá 50-tníky do koupelny, umýt si ruce a u stolu komanduje ať sedíš rovně a vůbec, jsou to takoví zvláštní lidé, které zpravidla poznáš už jen podle výrazu a doměnku si potvrdíš pozdravem... :o)))
teď bacha... buď dostanu pětku, poznámku, nebo rovnou důtku... :o)))
PS: ale mám docela hezký kód... 38008
jejko,
(Hannuska, 15. 4. 2009 22:20)to na konci bolo uz take mile, osuchane, ale stare a osvedcene. ze sa zrazia... (zasneny pohlad). no ale naozaj, krasne, smutne, kde-tu iskierka nadeje. mam taky pocit, ze som cudna. teda, to iba dnes, teraz, mam jednoducho cudnu nalada. taku zaujimavu, no ale mne fakt preskakuje.
Hej!!!
(Lucy, 15. 4. 2009 21:14)Co je špatnýho na učitelkách? Já jsem odjakživa učitelkou být chtěla, chci a chtít budu, to vám garantuji. Proč tedy nestuduji pedagogiku? No, to ani srnka netuší :-D
LUCYKU,
(soraki, 15. 4. 2009 8:36)
veliká pochvala za kousek štěstí a světla v jinak pochmurném a bolestí naplněném životě Sophie. Děkuji ti za ni :-D
Tak se nám holka zamiluje, jo?
A souhlas se sevy - učitelka? zatím opravdu vypadá "normálně" :-DDD
hm... hm... hm...
(sevy, 14. 4. 2009 22:18)
tak jsem únavou zapomněla, co jsem to chtěla... 8O
učitelka? já vím, že to bylo už předtím zmíněné, ale tu skutečnost zastřelo setkání matky s dcerou... učitelka? no já nevím lucyku, holka se zdá být zatím normální, tak bych ji to nebrala... :o))) ano oscar wilde, můj oblíbený autor, že jsi se tak trefila??? údiv se zračí na mé tváři... :o))) dobrý den chlapče... co je to za chlapce? (citace z jednoho českého filmu a zdála se mi tu vhodná, i když s filmovým významem mimo mísu)... tak snad abych šla spát, ne? :o)))
pravda, pravda,
(Cherry, 14. 4. 2009 21:51)
fakt sa to lepsie cita
Milovala knihy, bola náruživá čitateľka a s knihou v ruke dokázala celkom zabudnúť na svet okolo seba. -to je super a pravda :-D
konecne aspon trocha stastia, dufam, ze im to teraz vydrzi
Lucy
(Tereza, 14. 4. 2009 21:11)to budes moc hodna kdyz Sophii doprejes trosku stesti :) a uprimne.. cloveku se to i lepsi cte :)) ne ze by to doted bylo spatne - to prave naopak - ale trocha radosti ze zivota nikdy neskodi :)) skvele!!
asi sa emocionálne napätie...
(Efka, 20. 4. 2009 2:56)